Palitźniavolenaja žurnalistka Darja Čulcova. Fota Nadziei Bužan.

Palitźniavolenaja žurnalistka Darja Čulcova. Fota Nadziei Bužan.

Na siońnia pravaabaroncam viadomyja 1038 fihurantaŭ kryminalnych spraŭ palityčnaha charaktaru, pad śledstvam abo ŭžo asudžanyja. Hetaja ličba niapoŭnaja, bo pry takim maštabie vałanciory i ŚMI niazdolnyja daviedacca ŭsie imiony. 

Viadoma pra 522 źniavolenyja pa spravach palityčnaha charaktaru. 352 ź ich pravaabaroncy pa vynikach detalovaha vyvučeńnia spraŭ užo pryznali palitviaźniami.

Ad žniŭnia 2020 hoda zaviedziena 2407 spraŭ «ekstremisckaj nakiravanaści», paviedamlaŭ 4 sakavika były staršynia Śledčaha kamiteta Ivan Naskievič. Pad «ekstremisckaj nakiravanaściu» ciapier razumiejucca spravy palityčnaha charaktaru. Za apošni miesiac zavodzilisia novyja spravy, aryštoŭvali novych ludziej.

Siarod samych viadomych biełaruskich palitviaźniaŭ — Maryja Kaleśnikava, paplečnica Śviatłany Cichanoŭskaj. Jaje sprabavali siłaj vyvieźci za miažu, ale jana na pahraničnym šłahbaumie parvała pašpart. Razam ź Cichanoŭskaj jana naminavanaja na Nobieleŭskuju premiju miru.

Za kratami ŭžo amal hod zastajecca i muž Śviatłany Cichanoŭskaj, Siarhiej.

Užo amal hod u źniavoleńni zastajucca taksama takija apanienty Alaksandra Łukašenki, jak Mikałaj Statkievič i Pavieł Sieviaryniec.

Za kratami — i hramadzianka Šviejcaryi biełaruskaha pachodžańnia Śviatłana Chierše, vina jakoj u tym, što jana sarvała bałakłavu z amapaŭca, jaki zatrymlivaŭ mirnych demanstrantak.

Vializnaje abureńnie ŭ susiedniaj Polščy vyklikali apošnija aryšty dziejačaŭ polskaj nacyjanalnaj mienšaści.

Za kratami zastajucca 11 žurnalistaŭ, niekatoryja ź ich — łaŭreaty nacyjanalnych i mižnarodnych žurnalisckich premij. Spynili vychad praktyčna ŭsie niezaležnyja haziety, niezaležnych TV i radyjo ŭ krainie niama ad 1996 hoda.

Usiaho pa stanie na 31 sakavika z paviedamleńniaŭ MUS i śpisaŭ pravaabaroncaŭ było viadoma pra bolš za 34 607 palityčna matyvavanych zatrymańniaŭ. Najbolš zatrymańniaŭ było 9—12 žniŭnia, a taksama ŭ kastryčniku i listapadzie, zatrymańni praciahvajucca dahetul. U lutym zatrymlivali nie mienš za 511 čałaviek, u sakaviku — 1139 čałaviek.

Ciažkija ŭdary naniesienyja pa akademičnaj svabodzie. Pa padlikach supolnaści «Sumlennyja ludzi», z univiersitetaŭ za palityku adličanyja jak minimum 243 studenty, zvolnieny 31 vykładčyk.

Usiaho pa dapamohu da fondaŭ salidarnaści źviarnulisia bolš za 2965 zvolnienych pa palityčnych matyvach.

Pavodle padlikaŭ «Našaj Nivy», nie mienš za 335 pradpryjemstvaŭ i biznesaŭ trapili pad ekanamičnyja represii za padtrymku pratestaŭ.

Heta samyja masavyja palityčnyja represii ŭ Jeŭropie za apošnija 40 hadoŭ. Ničoha padobnaha nie było ad časoŭ fašysckaj dyktatury «čornych pałkoŭnikaŭ» u Hrecyi 1970-ch. Navat u pieryjad «vajennaha stanovišča» ŭ Polščy 1980-ch u praporcyi na dušu nasielnictva represavana była mienšaja kolkaść ludziej.

Dla paraŭnańnia: kali b u praporcyi na dušu nasielnictva stolki ž ludziej zatrymali ŭ Rasii, heta skłała b 515 000. Kali b va Ukrainie ci Polščy — 145 tysiač.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0