Jeŭrapiejski sud pa pravach čałavieka pastanaviŭ nie adnaŭlać rasśledavańnie «katynskaj spravy»:

sud patłumačyŭ, što nie maje prava hetaha rabić, bo Rasija ratyfikavała Jeŭrapiejskuju kanviencyju pa pravach čałavieka tolki praz 58 hadoŭ paśla masavaha zabojstva vajennapałonnych u Katyni.
Tym nie mienš JESPČ pryznaŭ rasstreł vajskovym złačynstvam i vyrašyŭ, što Rasieja parušyła art. 3 Jeŭrapiejskaj kanviencyi (zabarona katavańniaŭ) u dačynieńni da dziesiaci pazoŭnikaŭ

U paniadziełak Jeŭrapiejski sud pa pravach čałavieka (JESPČ) u Strasburhu abviaściŭ svajo rašeńnie pa «katynskaj spravie».

Skarhu ŭ sud padali 15 polskich hramadzian, jakija źjaŭlajucca svajakami 12 achviar rasstrełu pad Katyńniu. Siarod hetych achviar byli palicejskija i vajskovyja aficery, vajenny ŭrač i dyrektar škoły.
Paśla ŭvarvańnia Čyrvonaj Armii ŭ Polšču ŭ vieraśni 1939 hoda jany byli dastaŭleny ŭ savieckija łahiery i turmy, a zatym zabityja supracoŭnikami NKVD biez suda i śledstva ŭ krasaviku i mai 1940 hoda.
Usiaho rasstralali bolš za 21 tysiaču čałaviek.
Vialikaja častka była pachavana ŭ brackich mahiłach u Katynskim lesie, pad Smalenskam.

Skarhi ŭ JESPČ byli padadzienyja 19 listapada 2007 hoda i 24 maja 2009 hoda. Jany byli pieradadzienyja rasiejskamu boku ŭ kastryčniku 2008 hoda i listapadzie 2009 hoda adpaviedna. Skarhi byli abjadnanyja ŭ adnu vytvorčaść. Publičnyja słuchańni sudździ praviali 6 kastryčnika 2011 hoda.

Rasiejskija ŭłady pačali rasśledavańnie masavaha zabojstva pad Katyńniu ŭ 1990 hodzie, śledstva praciahvałasia da 2004 hoda, kali jaho było vyrašana skončyć.

Pry hetym

svajaki rasstralanych polskich aficeraŭ nie mieli dostupu da materyjałaŭ śledstva.
«Ich nieadnarazovyja prośby rassakrecić sprava adchilalisia rasijskimi sudami», — havorycca ŭ pastanovie JESPČ. Akramia taho,
rasijskija sudy i Hałoŭnaja vajennaja prakuratura admaŭlali ŭ reabilitacyi zahinułych pad Katyńniu, nie pryznajučy ich achviarami represij.
Tym nie mienš 26 listapada 2010 h.
Dziaržduma Rasiei pryniała zajavu «Ab Katynskaj trahiedyi», u jakoj paćvierdziła, što masavaje źniščeńnie polskich hramadzian na terytoryi SSSR padčas Druhoj suśvietnaj vajny było vykanana pa zahadzie hienieralnaha sakratara KPSS Iosifa Stalina.
Deputaty taksama pahadzilisia, što nieabchodna praciahnuć «pravierku śpisaŭ achviaraŭ, kab adnavić dobraje imia tych, chto zahinuŭ u Katyni i inšych miescach, a taksama dla vyjaŭleńnia abstavinaŭ trahiedyi».

Sudździ JESPČ adznačyli, što ŭrad Rasiei nieadnarazova admaŭlałasia dać pazoŭnikam kopiju rašeńnia ab spynieńni rasśledavańnia 2004 hoda.

Sud nie pryniaŭ arhumient rasiejskich uładaŭ, što hety dakumient pry razhladzie skarhi nie važny. «Akramia taho, śćviardžeńnie ŭrada ab tym, što dakumient nie moh być apublikavany, tak jak u adpaviednaści z unutranymi zakonami byŭ zasakrečany, supiarečyć Vienskaj kanviencyi ab pravie mižnarodnych damovaŭ, zhodna ź jakoj nacyjanalnaje zakanadaŭstva nie moža być pryviedziena ŭ jakaści arhumientu, što apraŭdała b admovu dziaržavy vykonvać damovu, — havorycca ŭ pastanovie JESPČ. — Narešcie,

sud nie zaŭvažyŭ jakich-niebudź zakonnych mierkavańniaŭ biaśpieki, jakimi b moh być apraŭdany hryf sakretnaści. Dziaržaŭnaje i prazrystaje rasśledavańnie złačynstvaŭ minułaha tatalitarnaha režymu nie moža nieści pahrozu intaresam nacyjanalnaj biaśpieki sučasnaj demakratyčnaj Rasiei,
asabliva majučy na ŭvazie, što adkaznaść savieckich uładaŭ za heta złačynstva była pryznana na samym vysokim palityčnym uzroŭni».

Tym nie mienš JESPČ pryjšoŭ da vysnovy, što jon nie maje prava pryniać rašeńnie pa sutnaści skarhi, jakaja pastupiła ŭ Strasburh — heta značyć, pa mahčymym parušeńni art. 2 Kanviencyi (abaviazak rasśledavać hibiel ludziej), bo Rasija ratyfikavała Jeŭrapiejskuju kanviencyju pa pravach čałavieka praz 58 hadoŭ paśla ździajśnieńnia złačynstva.

«Skarha tyčycca nieefiektyŭnaści rasśledavańnia rasiejskimi ŭładami padziej 1940 hoda ŭ Katyni, — havorycca ŭ rašeńni suda. — 

Sud vyśvietliŭ, što jon nie moža razhladać skarhu pazoŭnikaŭ, bo nie ŭdałosia ŭstanavić sapraŭdnuju suviaź pamiž hibiellu achviar i ŭstupleńniem u siłu jeŭrapiejskaj kanviencyi pa pravach čałavieka ŭ Rasiei ŭ 1998 hodzie».
Jak pastanaviŭ Jeŭrapiejski sud, 58 hadoŭ — heta «nie tolki ŭ šmat razoŭ bolš terminu, u jaki dziaržava abaviazanaja rasśledavać spravu pa rašeńni suda» — «hety pieryjad praźmierna praciahły i ŭ absalutnym vyražeńni».
U rašeńni JESPČ skazana, što masavaje zabojstva polskich vajennapałonnych było vajennym złačynstvam. Ale toje, što Rasija tak pozna ratyfikavała Jeŭrapiejskuju kanviencyju pa pravach čałavieka, pieravažvaje navat toj arhumient, što vajennyja złačynstvy nie padpadajuć pad abmiežavańni rasśledavańniaŭ.

Pry hetym sudździ adznačyli, što Rasija nie supracoŭničała z sudom: rasiejskija ŭłady admovilisia dać kopiju svajho rašeńnia ab spynieńni rasśledavańnia navat u Strasburh.

Adkazy śledstva na sproby svajakoŭ achviaraŭ daviedacca praŭdu pra toje, što zdaryłasia, u JESPČ pryraŭniali da «biesčałaviečnaha staŭleńnia».

Z-za hetaha Jeŭrapiejski sud pa pravach čałavieka pryniaŭ rašeńnie, što

Rasieja parušyła abaviazacielstvy pa art. 38 (abaviazacielstva pradastavić nieabchodnyja dakumienty dla razhladu spravy), a taksama art. 3 Jeŭrapiejskaj kanviencyi (zabarona katavańniaŭ) u dačynieńni da 10 pazoŭnikaŭ.

Adna z hetaha dziasiatka — udava achviary rasstrełu, astatnija — dzieci zahinuŭšych pad Katyńniu. Jak pakazali ŭ Strasburhskim sudzie, pazoŭniki panieśli padvojnuju škodu: akramia taho, što jany stracili svajakoŭ, im jašče i admovili ŭ praŭdzie pra abstaviny śmierci blizkich. Ciapier

Rasieja pavinna kampiensavać im sudovyja vydatki (ahulnaja suma — kala 6,5 tysiač jeŭra).
Jašče piać zajaŭnikaŭ nie źjaŭlajucca blizkimi svajakami zabitych palakaŭ, tamu ŭ ich dačynieńni da art. 3 kanviencyi parušanaja nie była, paličyŭ sud.

Zaraz abodva baki — i palaki, i rasiejskija ŭłady — kažuć, što zadavolenyja zychodam spravy.

«Dobra, što Jeŭropa pačuła, što Katyń — heta vajskovaje złačynstva biez terminu daŭniny, i što Rasieja admaŭlałasia supracoŭničać, zasakrečvajučy spravy i admaŭlajučysia davać dostup da dakumientaŭ siemjam zahinułych», — skazała staršynia Fiederacyi katynskich siemjaŭ Izabeła Saryjuš-Skompska. Jana nie ličyć rašeńnie JESPČ «miakkim» abo «umieranym».

«Ja nie vielmi razumieju, čym mienavita zadavoleny rasijski bok: farmuloŭka jasna kaža pra toje, što ŭ spravie rasśledavańnia katynskaj bojni rasijski bok nie supracoŭničaŭ ź Jeŭrapiejskim sudom —
z hałoŭnym u dadzienym vypadku rasśledujučym orhanam. Hetaha vyznačeńnia saromiecca treba, a nie radavacca jamu», — skazała jana.

Ale kiraŭnik aparata paŭnamocnaha pradstaŭnika Rasiei pry JESPČ Andrej Fiodaraŭ ličyć, što rašeńnie JESPČ adpaviadaje intaresam Rasii:

«Na karyść Rasii vyniesiena rašeńnie pa hałoŭnych punktach: pytańnie ab adnaŭleńni rasśledavańnia „katynskaj spravy“ znachodzicca pa-za miežami kampietencyi JESPČ.
Heta, biezumoŭna, stanoŭčy vynik».

Kaardynatar polskaj prahramy rasijskaha «Miemaryjała» Alaksandr Hurjanaŭ tłumačyć:

adnaŭleńnie «katynskaj spravy» nieabchodna dla reabilitacyi achviar rasstrełu.
U 2004 hodzie Rasieja nie pryznała svajakoŭ zahinułych paciarpiełymi. Pry hetym, pavodle jaho słoŭ, u rassakrečanych na siońniašni dzień materyjałach spravy jość cełyja śpisy ź imionami rasstralanych vajskoŭcaŭ. «Tam značycca prykładna 14.500 čałaviek, a prakuratura vyśvietliła asoby tolki 22 vajennapałonnych, — adznačyŭ jon. — I navat ich prakuratura admoviłasia pryznać achviarami».
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?