«Okiean Jelzi» ci nie adziny hurt z susiednich krain, što davoli časta źjaŭlajecca ŭ Biełarusi. Niahledziačy na heta «OJE» zaŭsiody pryciahvaje cikavaść, a trapić na jaho vystup nie vielmi prosta.

Na hety raz ukraincy pryvieźli ŭ Minsk prahramu z Dolce Vita tura, u jakuju uvajšli staryja pieśni dy niekalki novych z apošniaha adnajmiennaha albomu.

Jak vodzicca, Vakarčuk z kampanijaj pierad vystupam parazmaŭlali z žurnalistami. Na hety raz, uniknuŭšy hutarki pra ŭkrainskuju palityku, hutaryli ab ukrainskaj movie, «Lapisach», dy novym albomie.

«Mianie cikavić nie stolki pytańnie čyścini ŭkrainskaj movy (a mova našych pieśniaŭ nie takaja ŭžo čystaja), a jaje žyćciovaść. Ja chaču, kab ukrainskaja mova žyła i kab na joj razmaŭlała jak maha bolš ludziej.

Uvohule pytańni movy ŭ tvorčaści (u adroźnieńni ad movy ŭ palitycy) — pytańnie nadumannaje. Hałoŭnaje serca, jakoje adčuvaje abo nie. Ja śpiavaju pa-ukrainsku, bo heta maja pieršaja mova»
, — raspavioŭ Vakarčuk. Što datyčyć zahałoŭnaj pieśni z novaha alboma jana, zrazumieła, naviejanaja tvorami Fielini: «Viadomy film Fielini iranizavaŭ nad staroj italjanskaj arystakratyjaj 50-ch hadoŭ, jakaja žyła starymi ideałami. Režysior staviŭ tłustuju kropku na temie žyćcia, niedastupnaha bolšaści ludziej, Maja pieśnia taksama chutčej ironija nad «sałodkim žyćciom».

Vakarčuk taksama pachvaliŭ Michałka: «Pryjazny nam hurt, a jašče i zapisvajemsia na adnoj studyi. Skažam tak — heta nie taja muzyka, jakuju ja budu słuchać doma, ale mnie padabajecca ich apošni ruch da bolš rokavaha, valavoha hučańnia, jon mnie suhučny. Mnie vielmi padabajecca ich ironija ŭ tvorčaści, jakuju ja ŭ svaich pieśniach nie zaŭsiody hatovy vystaŭlać».

A potym byŭ kancert. Jon zvykła pačaŭsia na 40 chvilin paźniej zapłanavanaha. Publika ŭžo pačynała aburacca, adnak kali «OJE» źjavilisia na scenie i zajhrali «Tam-die nas niema» z novaj aranžyroŭkaj i ŭ dva razy bolš praciahłuju, čym albomnaja viersija, ad abureńnia nie zastałosia i śledu. Dalej było jašče bolš žvava i viesieła. Vakarčuk nastolki zavioŭ słuchačoŭ i hledačoŭ, što pad siaredzinu vystupu minčanie, jakija i pa-biełarusku nikoli słova nie skažuć, choram śpiavali pieśni «OJE» na niadrennaj ukrainskaj movie. Čym vyklikali zachapleńnie ŭ hurta i Vakarčuka asabista, jaki nie hublaŭ luboha momantu kab toje zachapleńnie vykazać.

«OJE» navat zaśpiavali u Minsku novy chit «Niebo nad Dniprom», jaki źbiralisia vykonvać tolki ŭ tych haradach, što lažać la hetaj vialikaj raki.

«Okiean Jelzi» na kancertach i ŭ zapisach — nieparaŭnalnyja rečy. Mieładyčnaść studyjnych albomaŭ padčas žyvoha vykanańnia napaŭniajecca mnostvam impravizacyj. A heta zaŭsiody pryvablivaje. Razam z šalonaj charyzmaj Vakarčuka «OJE» pieratvarajecca ŭ bombu. I joj nie zaminajuć navat ślaźlivyja teksty pra kachańnie.

Nastupnyja biełaruskija kancerty «OJE» projduć: 13.05 Viciebsk, 17-ha Brest, 18-ha Baranavičy, 19-ha Homiel. «Fortka» pamiž viciebskim i bresckim vystupami vyklikanaja dniom naradžeńnia Śviatasłava Vakarčuka, jaki jon płanuje adznačyć adno ź blizkimi ludźmi.

«Okiean Jelzi» — ci nie samy viadomy ŭkrainski rok-hurt. Stvorany ŭ 1994, O.Je. užo daŭno pryznany lider miakkaha roku i pop-roku na postsavieckaj prastory. Śpiavajuć pa-ŭkrainsku. Lideram hurtu, aŭtaram bolšaści pieśniaŭ źjaŭlajecca Śviatasłaŭ Vakarčuk. Siomy pavodle liku albom Dolce Vita uvajšli 13 kampazicyjaŭ, dzie muzyki śćviardžajuć, što viarnulisia viarnucca da svajho kolišniaha hučańnia. Cymus alboma — zapis z adnaho dubla, kab naradžałasia adčuvańnie vystupu «žyŭcom».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?