Arhanizatarami mierapryjemstva byli rasijskaje pasolstva ŭ Biełarusi, «Ziamlactva Danbasa» i «Ruch Sajuz».
Jak piša Lebiedzieva, «na mierapryjemstvie vystupili jak vakalnyja vykanaŭcy, tak i paety, hramadskija dziejačy z Rasii i Biełarusi».
Siarod inšych na hetaj viečarynie zaśviacilisia prapahandysty Ryhor Azaronak i Ludmiła Hładkaja, pradstaŭlenyja Lebiedzievaj jak «vajennyja karespandenty», vykanaŭca «sučasnaj patryjatyčna-maralnaj pieśni» Cimur Prachin, ładziła vystavu svaich karcin i fatahrafij mastačka Śviatłana Žyhimont.
A hanarovym hościem byŭ ciapierašni dyrektar Nacyjanalnaj biblijateki i ŭžo amal deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ, viadomy prychilnik «ruskaha śvietu» Vadzim Hihin.
Čytajcie taksama:
«Nie raz namiakali «aktyvistcy» spynić biełarusafobiju». Azaronak abrynuŭsia na Mirsalimavu
My jeŭrapiejcy ci jeŭrazijcy? Marzaluk uzbałamuciŭ łukašysckija telehram-kanały
rožilicaotjeliś na biełaruskich charčach , płotno posidieli na karku biełarusa-chlebaroba i...
słaviat i... słaviat svoju vielikuju rośsiśsiju... no u mienia vsie vriemia vopros - počiemu žie oni na svoju istoričieskuju rodinu jechať nie chotiat, ježieli ona nastolko už priekrasnaja?