U Viciebskim abłasnym krajaznaŭčym muziei pracuje vystava pradmietaŭ daŭniny «Muziej miascovych staražytnaściej» z kalekcyi Vacłava Fiedaroviča. Jana prymierkavana da 160‑hodździa z dnia naradžeńnia biełaruskaha krajaznaŭcy i kalekcyjaniera.

U 80‑ia hady XIX stahodździa V.Fiedarovič stvaryŭ u Viciebsku pryvatny muziej, u jakim byli sabrany pradmiety daŭniny, znojdzienyja im na terytoryi Viciebskaj, Mahiloŭskaj, Minskaj i Vilenskaj hubierniaŭ.

U ekspazicyi «Muziej miascovych straražytnaściej» pakazany rukapisnyja dakumienty — dziońniki, listy V.Fiedaroviča, jaho natatki, u pryvatnaści, pra viciebskija zamki i znachodki na ich terytoryi. Vystava znajomić z kalekcyjaj archieałahičnych znachodak, siarod jakich — kamiennyja siakiery epochi poźniaha niealitu i bronzavaha vieku, kafla, zamki i klučy XVII—XVIII stahodździaŭ, cybuki i lulki, uzory žanočaha i mužčynskaha adzieńnia, pradmiety haradskoha bytu XVIII—XIX stahodździaŭ.

Vialiki adździeł adviedzieny pad masonskija znaki i knihi, a taksama litahrafii z masonskimi simvałami. Demanstrujucca pamiatnyja miedali ŭ honar histaryčnych padziej: 250‑hodździa zasnavańnia Vilenskaha univiersiteta (1828), vyzvaleńnia sialan ad pryhonu (1861), 100‑hodździa zasnavańnia Čarnamorskaha fłotu (1791), pieršaha i druhoha padziełaŭ Rečy Paspalitaj (1793), ab\jadnańnia unijactva i pravasłaŭja (1839), karanacyi Mikałaja I (1826) i inš.

Na vystavie pakazany naściennyja miedaljony z vyjavaj dziaržaŭnych dziejačaŭ Vialikaha kniastva Litoŭskaha Stanisłava Aŭhusta Paniatoŭskaha, Stefana Batoryja, Jana III Sabieskaha, biełaruskaha kampazitara Stanisłava Maniuški i inšyja rarytety.

* * *

Vacłaŭ Fiedarovič naradziŭsia ŭ 1848 hodzie ŭ Mahilovie, skončyŭ jurydyčny fakultet Maskoŭskaha univiersiteta. U 1884 hodzie pryjechaŭ u Viciebsk, dzie pracavaŭ prysiažnym pavieranym u akružnym sudzie. Byŭ vice‑prezidentam Viciebskaj vučonaj archiŭnaj kamisii, členam‑karespandentam tavarystva krajaznaŭcaŭ u Varšavie. Pamior u Ryzie ŭ 1911 hodzie. Pachavany ŭ Viciebsku kala kaścioła śviatoha Antonija, jaki ŭ toj čas upryhožvaŭ horad.

Paśla revalucyi kalekcyja V.Fiedaroviča była nacyjanalizavana. Na jaje asnovie ŭ 1923 hodzie ŭ Viciebsku dziejničaŭ Muziej miascovych straražytnaściej. Zhodna ź invientarnym vopisam za toj hod, kalekcyja składałasia z 1.972 nazvaŭ i ŭklučała bolš za 7 tys. pradmietaŭ. U hady Vialikaj Ajčynnaj vajny hetyja pradmiety znachodzilisia ŭ Saratavie. U Viciebsk była viernuta tolki častka kalekcyi. Ciapier u fondach abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja zachoŭvajucca bolš za 200 pradmietaŭ sa zboru V.Fiedaroviča.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?