Kamitet Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA na pasiedžańni 30 červienia ŭklučyŭ dva novyja abjekty ŭ Hiermanii i Danii ŭ Śpis Suśvietnaj spadčyny, paviedamlaje unesco.org.

Da Śpisa suśvietnaj spadčyny byli dałučanyja (u paradku razhladu): kulturny łandšaft karennych narodaŭ u Zachodniaj Hrenłandyi i archieałahičny łandšaft časoŭ vikinhaŭ Chiedebiu i Danievirkie ŭ Hiermanii.

Abarončyja zbudavańni handlovaha horada vikinhaŭ. Fota: ©Archäologisches_Landesamt_Schleswig_Holstein

Abarončyja zbudavańni handlovaha horada vikinhaŭ. Fota: ©Archäologisches_Landesamt_Schleswig_Holstein

Aasivissuit-Nipisat. Inuickija palaŭničyja ŭhodździ pamiž moram i ldami (Danija). Raźmieščany na poŭnač ad palarnaha koła ŭ centralnaj častcy Zachodniaj Hrenłandyi, hety abjekt zachoŭvaje ślady 4200 hadoŭ čałaviečaj historyi. Karennyja narody hetaha rehijonu sfarmavali kulturny łandšaft, u asnovie jakoha — palavańnie na marskich i naziemnych žyvioł, siezonnaja mihracyja i bahataja niemateryjalnaja kulturnaja spadčyna. Jany źviazanyja z asablivaściami klimatu, navihacyjaj i miedycynaj. Siarod charakternych asablivaściaŭ abjekta — vialikija zimovyja damy i ślady palavańnia na paŭnočnych aleniaŭ karybu, a taksama zaležy archieałahičnych artefaktaŭ, jakija śviedčać pra kulturu palea-inuitaŭ i sučasnych inuitaŭ. Abjekt Aasivissuit-Nipisat demanstruje žyćciazdolnaść čałaviečych kultur u hetym rehijonie i ich tradycyi siezonnaj mihracyi.

Pahraničny archieałahičny łandšaft Chiedebiu i Danievirkie (Hiermanija). Chiedebiu — heta archieałahičny abjekt, jaki ŭklučaje reštki emporyuma, abo handlovaha horada, sa śladami vulic, budynkaŭ, mohiłak i porta, jaki adnosicca da 1-ha i pačatku 2-ha tysiačahodździa n.e. Jon akružany sistemaj abarončych umacavańniaŭ Danievirkie, jakaja pierasiakaje Šleźvihski pierašyjek, jaki adździalaje paŭvostraŭ Jutłandyja ad astatniaj častki kantynientalnaj Jeŭropy. Dziakujučy svajmu ŭnikalnamu raźmiaščeńniu pamiž Frankskaj impieryjaj na poŭdni i Dackim karaleŭstvam na poŭnačy, Chiedebiu staŭ pieravałačnym punktam pamiž kantynientalnaj Jeŭropaj i Skandynavijaj, a taksama pamiž Paŭnočnym i Bałtyjskim morami. Dziakujučy svajoj bahataj archieałahičnaj spadčynie hety abjekt maje važnaje značeńnie dla asensavańnia ekanamičnych, sacyjalnych i palityčnych padziej u Jeŭropie ŭ epochu vikinhaŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0